Horolezectvo

Trojuholníková stena so samostatným vrcholom. Tvorí akoby predsunutú časť masívu Prostredného hrotu, od ktorého ju oddeľuje štrbina za Žltou stenou. Žltá stena má dve časti,S-SV a SZ. Horolezci vyhľadávajú výlučne S-SV stenu, ktorá meria asi 180 metrov. Svojím charakterom štruktúrou a tvarom a ľahkou dostupnosťou patrí medzi najpopulárnejšie steny Vysokých Tatier. Prístup pod stenu.

Výrazný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho SZ hrebeň sa ako najstrmší úsek hlavného hrebeňa Tatier zdvíha z Východnej Železnej Brány, ktorá slúži ako priechod do Kačacej doliny. Zo strany Železnej kotliny má štít pravidelný lichobežníkový tvar. V ľavej časti je opancierovaný mohutnými hladkými platňami. Na JV ho oddeľuje Zlomisková štrbina od Popradského Ľadového štítu.

Populárny štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier zaujímavého tvaru. Od Žabej veže ho na západe oddeľuje Vyšné Žabie sedlo. Na východe susedí cez Žabie sedlo so Západnou Žabou vežou, ktorá je súčasťou západného hrebeňa Rysov. V jeho južnej stene vedie niekoľko krátkych ciest. Pre svoju expozíciu a úzky V hrebeň (skalné kone) je štít horolezcami často vyhľadávaný. 

Prostredný, najmarkantnejší vrchol Volieho chrbta v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Na V ho od Žabej veže oddeľuje Východná Volia štrbina a na SZ od Hincovej veže zubatý, ale rovný hrebeň, v ktorom je päť štrbín ; z nich posledná tesne pod vrcholovou kupolou sa nazýva Veľká Volia štrbina. Volia veža patrí medzi najvyhľadávanejšie horolezecké štíty.

Rozložitý štít v hlavnom hrebeni s troma rozbiehajúcimi sa hrebeňmi : na S sa hrebeň končí v turisticky schodnom Sedielku, na Z v Zbojníckom sedle a na JV vybieha postranná rázsocha oddeľujúca Malú Studenú dolinu od Veľkej Studenej doliny. Prvým sedlom v tejto rázsoche je hneď pod Širokou vežou turisticky významné Priečne sedlo. Do Veľkej Studenej doliny spadá Široká veža strmou a rozľahlou 200 m. stenou tvaru lichobežníka

Osamotená vyvýšenina v prostriedku Veľkej Studenej doliny. Na J a V sa láme strmými stenami a budí dojem veže. Zo strany Streleckých polí má nepatrnú relatívnu výšku. Južná stena Streleckej veže patrí medzi vyhľadávané a obľúbené horolezecké ciele pre svoju južnú expozíciu a pevnú sklalu.

Satan 2432m je najvyšším vrcholom hrebeňa bášt, ktorý oddeľuje Mlynickú a Mengusovskú dolinu. Od Prednej Bašty ho oddeľuje sedlo nad Červeným žľabom, od Diabloviny (resp.Čertoveho hrbu) zase Satanove sedlo. Jeho 450 metrov vysoká SV stena spadá do Mengusovskej doliny a asi 200 metrov nad dolinou sa láme kolmou stenou tzv. Galériou Satana, vpravo od Červeného žľabu. Horolezecká história v tejto stene sa začala písať v 70 - tych rokoch.

Ostrý štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Na SV ho oddeľuje od Zbojníckych veží Biela lávka a na JZ od Malého Ostrého štítu Prielom v Ostrom. Do Veľkej Studenej doliny spadá asi 150 metrov vysokou J a JZ stenou, ktorá je často vyhľadávaná horolezcami.Dolný úsek steny prechádza cez niekolko trávnatých poličiek a plošiniek, stred steny je veľmi exponovaný v pevnej skale, kým vrchná časť steny dovoľuje ľahký priestup na vrchol.

Ostrva je rozložitý vrchol, ktorým končí južný výbežok hrebeňa od Popradského Ľadového štítu cez Lúčne sedlo, Tupú a sedlo pod Ostrvou. Od Juhozápadu sa hrebeň končí širokým chrbátom porasteným kosodrevinou. Tento hrebeň má tri vyvýšeniny Zadná, Prostredná a Predná Ostrva. Na Západ do Mengusovskej doliny sa láme skalnatým zrázom. Asi 200 metrov nad dolinou vytvára kolmú Galériu Ostrvy .

Známy a populárny vrchol Vysokých Tatier. Jeho trojhranná štítová pyramída vysoko prevyšuje okolie.Tvorí ukončenie dlhého JV hrebeňa, ktorý vo Vyšnej Baranej strážnici vybočuje z hlavného hrebeňa. Z Lomnického štítu vybieha na S a SV krátky, ale veľmi členitý a exponovaný Vidlový hrebeň cez Kežmarskú štrbinu na Malý Kežmarský štít. Na J a JV spadá spočiatku strmo, potom pozvoľna Lomnický hrebeň, ktorý oddeľuje Malú Studenú dolinu od Skalnatej doliny. Na štít vedie visutá lanovka. Na vrchole pracovisko SAV.